Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ach áno, toto je vskutku kráľovské zakončenie roka, ktorý naozaj prial death metalu. Veď si len spomeňte, koľko skvostných albumov vyšlo. Od najväčších hviezd ako OBITUARY, CANNIBAL CORPSE či SUFFOCATION. Všetko nahrávky, ktoré rozhodne neboli iba zámienkami pre koncertné turné, ale plnohodnotnými a inšpiratívnymi dielami.
A v pomyselnom ďalšom slede hneď DYING FETUS, ORIGIN, DECREPIT BIRTH, IMMOLATION, INCANTATION, BROKEN HOPE, MEMORIAM... Prípadne od mladších dravcov typu BLOOD INCANTATION či NECROT. Ó, áno, NECROT a ich Blood Offerings, to si určite zaslúži samostatnú recenziu. No a samozrejme, znalci, lovci a zberači určite doplnia do diskusie desiatky ďalších silných mien a mocných albumov.
V tejto chvíli sa ale poďme venovať prírodnému úkazu menom Kingdoms Disdained. Čakalo sa, že to bude dobré, však? Bolo ale zrejmé, že to celé dopadne až takto dobre? To určite nie. Veď si len spomeňte na všetky tie vzostupy a pády, ktoré sme spolu s Morbídnym anjelom zažili za ostatnú dekádu.
Brutal Assault v roku 2006, kde David Vincent s prehľadom ovládol celý festival. Magické momenty. Bratislava na konci roka 2012, kde sa na turné k pseudoexperimentálnemu prepadáku Illud Divinum Insanus ocitli MORBID ANGEL zoči voči päťdesiatke fanúšikov. Desivý moment; neprajem vám to zažiť ani z pohľadu diváka, nieto ešte rešpektovaného hudobníka.
No a tie posledné historky, z ktorých vznikli vtipné mémy s prázdnym pódiom, na ktorom boli všetci, čo ešte zostali v MORBID ANGEL, to už snáď ani nepotrebuje komentár. O to väčšia je radosť, ktorú dlhoročný fanúšik zažije pri počúvaní novinky.
Ako poňať opis tohto hudobného dobrodružstva? Dá sa to poeticky, ako urobil obľúbený československý spisovateľ Ďuro Červenák, ktorý o Kingdoms Disdained napísal, že znie ako hraná na strunách z detských čriev, bubnovaná koštiaľmi samotného Belzebuba.
Môžete na to ísť encyklopedicky s tým, že album K nadväzuje v diskografii MORBID ANGEL presne tam, kde končili dosky F, G a H a miestami započujete aj ozveny dávnych hitových čias z nahrávok B a C a možno aj A, nezameniteľné to ťahy jednej z najdôležitejších kapiel žánru.
Jednoducho a jasne, je to tam, fanúšik starej školy si príde na svoje, to známe šteklenie na správnych miestach, tak dobre známe z čias, keď sme točili do zodratia staré kazety so zle nahratými klenotmi Kovu Smrti.
Čo zaujme predovšetkým, je pekelná sústredenosť a precíznosť. Erik Rutan si vo svojom štúdiu Mana na Floride dal ako spoluproducent skutočne záležať. Novinka od MORBID ANGEL znie mohutne, šťavnato, dostatočne moderne a zároveň stále ako MORBID ANGEL - okamžite rozpoznateľná veličina, ktorá však neustrnula v deväťdesiatych rokoch.
Veľká škola presne dávkovanej agresivity a zloby. Technicky vybrúsenej a zároveň nespútanej, pekelne divokej. Steve Tucker a jeho diabolské hrdlo - to elegantné prežúvanie skla a kameňov, to decentné šušľanie, ktoré znie ako vypúšťanie síry medzi zubami.
A k tomu tradične neuchopiteľný Trey Azagthoth a ďalšia gitarová lekcia na tému Jimi Hendrix sa vrátil z hrobu ako nasrdený, z reťaze odtrhnutý zombík, ktorý miluje death metal. Nahrávka je samozrejme inšpiratívna aj po bubeníckej stránke. To by neboli MORBID ANGEL, aby nebola. Scotty Fuller je úžasný, na novinke sa naozaj dostatočne vybláznil - je rytmicky pestrá, komplexná, prechody z masívneho stredného tempa do zbesilých dvojkopákových atakov tu doslova vyrážajú dych - veď si vypočujte napríklad reprezentatívnu The Righteous Voice.
Aranžmánmi sa celému konceptu vymyká iba priamočiara Declaring New Law (Secret Hell), dáva svojím jednoduchým rytmom spomenúť na chladné industriálne kúsky zo štúdiového predchodcu I; našťastie iba okrajovo. Na koncertoch sa bude určite dariť hitovke For No Master, fanúšikov ťahavých morbiďáckych vecí poteší skvelá Garden Of Disdain. Ťažko však vyberať, žiadna z kompozícií neklesne pod veľmi vysoko položenú kvalitatívnu latku, nič tu nie je navyše, nudné či prebytočné.
Tucker je opäť plnohodnotným členom MORBID ANGEL po všetkých stránkach. Spolu s Fullerom zložil hudbu k trom skladbám a napísal všetky texty na albume. Filozofické kusy o pádoch dávnych civilizácií, deštrukcii starého a zrode nového sveta, o smrti a obrodení. Keď už sme pri listovaní v booklete novinky, neviem, či som niekedy videl ďakovačku na tri strany, v ktorej je spomínané úplne všetko od rodiny cez počítačové hry až po obľúbené gitary. Trey to dokázal, je to tam.
Ak bolo cieľom vrátiť lesk menu MORBID ANGEL, podarilo sa. Ak chceli Azagthoth a Tucker navnadiť fanúšikov na ďalšie koncertné a festivalové dobrodružstvá, aj toto si môžu odfajknúť ako splnený cieľ. Snáď sa im čoskoro podarí vyriešiť tie záhadné problémy s pasom a vstupnými vízami do Európy.
No a keď chceli, aby fanúšik extrémnej muziky točil ich novinku stále dokola a stále na nej objavoval nové vzrušujúce momenty, aj to sa veru podarilo mierou vrchovatou. Kingdoms Disdained je nielen deathmetalovým vrcholom tohtoročnej bohatej úrody v našej obľúbenej hudobnej záhrade.
1. Piles Of Little Arms
2. D.E.A.D.
3. Garden Of Disdain
4. The Righteous Voice
5. Architect And Iconoclast
6. Paradigms Warped
7. The Pillars Crumbling
8. For No Master
9. Declaring New Law (Secret Hell)
10. From The Hand Of Kings
11. The Fall Of Idols
Diskografie
Kingdoms Disdained (2017) The Best Of Morbid Angel (2016) Juvenilia (live) (2015) Illud Divinum Insanus - The Remixes (2011) MMXXI (box set) (2011) Illud Divinum Insanus (2011) Nevermore (single) (2011) Heretic (2003) Gateways To Annihilation (2000) Love Of Lava (compilation) (1999) Formulas Fatal To The Flesh (1998) Entangled In Chaos (Live) (1996) Domination (1995) Laibach Remixes (EP) (1994) Covenant (1993) Abominations Of Desolation (1991) Blessed Are The Sick (1991) Altars Of Madness (1989) Thy Kingdom Come (single) (1988) Thy Kingdom Come (demo) (1987) Bleed For The Devil (demo) (1986) Scream Forth Blasphemies (demo) (1986)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2017 Vydavatel: Silver Lining Music Stopáž: 47:42
Produkce: MORBID ANGEL & Erik Rutan Studio: Mana Recording Studio Kontakt: www.morbidangel.com
JINÉ POHLEDY
Martin Lukáč
8 / 10
„Illud Divine Insanus“ bol najočakávanejším deathmetalovým albumom roku 2011. Jeden z pilierov žánru totiž už osem rokov nevydal nič nového a každý bol zvedavý, čo dostaneme po „Heretic“, navyše s navrátivším sa pre niekoho (nie pre mňa) nenahraditeľným Davidom Vincentom. A potom bola veľká sranda, videá rituálne pálených prepychových boxov s novinkou, plač, škrípanie zubov, zalamovanie rukami. Nuž, „I.D.I.“ bol a je nepodarok s asi piatimi – šiestimi prijateľnými skladbami. Ten zvyšok, resp. hlavný program s názvom „vývoj“ je niečo, čo by sa dalo chápať v roku 1993, kedy „vplyvní hudobní publicisti“ rozhodli, že death metal to má za sebou a niektoré kapely, ak to v panike rovno nezabalili, začali „hľadať nové cesty“. Vyšlo vtedy pár mimoriadnych albumov ako „Wolverine Blues“, „Focus“, „Odium“, „Spheres“ alebo „Demanufacture“, zvyšok spláchol čas. To, čo vyše pätnásť rokov po funuse zmajstrovali Trey, David a spol., bolo čosi ako „chlapi, máte čo robiť, aby sa na tento patvar ako – tak zabudlo.“
Trey sa do toho pustil zgruntu, aktuálna zostava je celkom iná než tá z čias retra štadiónového industrimetalu. Azagthtoh na gitare a s hlavným mozgom, navrátilec Steve Tucker za mikrofónom a s basou, mladík Scot Fuller na bicích a Vadim s druhou gitarou. Spolu stvorili jedenásťskladbový „reparát“ a ja celkom potešený konštatujem, že „Kingdoms Disdained“ je jeden úplne v poriadku album hodný jedného z najväčších mien v histórii kovu smrti. Je to MORBID ANGEL ako podľa predpisu, zapadajúci k tvorbe z obdobia „Formulas...“ až „Heretic“. Jasný gitarový rukopis, temná drvivá atmosféra haluzných liniek, istý Steveov vokál, kvalitná rytmika, skrátka po prvých tónoch viem, kohože to počúvam. Takto – veľa až priveľa skupín čerpá z tvorby MORBID ANGEL, veľa ich „hrá ako MORBID ANGEL“, ale MA sú aj tak len jedni a aktuálne sa nachádzajú na „Kingdoms Disdained“. Skladby sú skôr náročnejšie na vstrebanie, nie sú tu „hitovky“, ktoré sa v hlave uhniezdia na prvý šup. Kompozične vyrovnaná záležitosť, v ktorej po čase nájdete záchytné body v každom kuse. Celé to stojí hlavne na hutnom klasickom death metale floridských mágov, MA sa tentokrát zaobišli bez nejakých atmosférických medzihier a orchestrácií. Radšej stavajú na vrstvených, priestorových gitarách a bohatstve harmónií. Niekomu nesadol zvuk, mne ale veľmi, špinavá prirodzenosť, tak to má byť, nie nejaké moderné „plastique-fantastique“. Nijako extra neuchváti obal, tam na tie moderné hrátky s PC došlo, inak ale palec nahor. Aj keď príchuť toho, že legenda sa so sklopenými ušami vrátila tam, kde si ju fanúšikovia želajú mať, „Kingdoms Disdained“ má.
9. ledna 2018
Shnoff
7,5 / 10
Poslouchat tuto desku je jako sledovat Barcelonu pod Guardiolou ve vrcholné fázi tiki-taka. Vytříbené řemeslo, ale gólů míň než kdysi. Zase se mi potvrdilo, že bez Vincenta, byť se jeví býti v mnoha ohledech troubou, je Azagthoth jak kůl v plotě. A nemířím ani tak na Vincentovy schopnosti vokalisty, když svým charismatem převyšuje lopotivého Tuckera, ale hlavně na jeho schopnosti kompoziční resp. oponentury. Do jeho prvního odchodu sázeli MORBID ANGEL jednu hymnu za druhou. Pak jako když utne. Když si vezmu ty nejlepší z "normálních" skladeb z obecně nenáviděného "Illud", konstatuji, že lehce strčí do kapsy celou novinku.
Chybí tam Ibrahimovič.
4. prosince 2017
Dalas
7 / 10
Já jsem spokojený. Death metal klasického typu naklepaný mistry svého oboru. Na vrcholná díla MORBID ANGEL to nemá, ale to asi ani nikdo nečekal. Připojuji se však k výhradám ohledem přepálené stopáže. Dojmy jsou sice ještě příliš čerstvé, ale troufám si tvrdit, že k této desce se určitě i v budoucnu rád vrátím.
4. prosince 2017
Marigold
7 / 10
Bez ironie, ten hype kolem nové desky chápu. Balvany padající ze srdcí fanoušků byly slyšet až někde u Alpha Centauri. MORBID ANGEL už nezní jako nezáměrně recesistický projekt Davida Vincenta, který si pod pojmem experimentální hudba představuje retro vývar toho nejslabšího z devadesátkového industrialu. Novinka zní neprůstřelně. Zvuk a produkce tak akorát uzené a čitelné, riffy tak akorát bublavé a škytavé, vokál tak akorát apokalyptický, aby byl srozumitelný. Scotty Fuller drtí přechody jak kdysi Pete Sandoval. A materiál je dostatečně vyrovnaný, aby nesklouzával k nudnému valchování zvukovodů. Přesto dojem není zdaleka tak drtivý a přesvědčivý jako špičkové nahrávky kapely. Dává fandům napít krve, která jim chyběla. Trochu jí pajcuje s vodou, což při bezmála padesáti minutách pocítíte. Dech tomu prostě lehce dochází, ne že ne. Ale poslouchá se to samo.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.
Objev na první poslech srovnatelný s Nory MEER, Dánové ISBJÖRG uchvacují podobně hravým a progresí provoněným poprockem. Ty melodie, klavír a vzletné aranže včetně sebevědomých vokálů mě napoprvé prostě dostaly do kolen. Uvidíme, zda první dojem vydrží.
Rogga Johansson nepolevuje. PAGANIZER jsou jednou z jeho hlavních kapel a samozřejmě doručují švédskou deathmetalovou klasiku. Rychlejší kousky jsou standardem bez překvapení, osvěžení naopak přinášejí ty pomalejší. Nejlepší skladba je ta úplně poslední.
SENTIENT HORROR narukovali k mrtvým do služby a v novém zaměstnání se jim daří náramně. Lásku k (převážně) švédskému death metalu nezapřou, hlavně pak k prvotnímu chrastění v režii ENTOMBED. Živelná OSDM deska s lehkou thrashovou patinou. Šlape to skvěle.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?